VN Tichý Potok

Úvod

            Hlavné úlohy vodného hospodárstva sú zakotvené v dokumente „Koncepcia vodohospodárskej politiky SR do roku 2015“. Tento dokument prerokovala a vzala na vedomie vláda SR vo februári 2006. Skrátene môžeme tieto hlavné úlohy zhrnúť do troch bodov:

• všestranná ochrana vôd a rozvoj zdrojov vody
• zásobovanie obyvateľov pitnou vodou a ich odkanalizovanie
• protipovodňová ochrana

Ak porovnáme zásobovanosť obyvateľov na Slovensku s úrovňou zásobovania v ostatných štátoch Európskej únie, musíme konštatovať, že za väčšinou štátov zaostávame. Pritom ide o závažný ukazovateľ, ktorý poukazuje na životnú úroveň obyvateľov. Treba si uvedomiť, že zásobovanie pitnou vodou z domových studní  je z hygienického hľadiska zväčša nevyhovujúce, pretože až 90%  z nich nemá požadovanú kvalitu vody.

            Súčasnou prioritou vodohospodárov je zvyšovať podiel obyvateľov  zásobovaných nezávadnou a kvalitnou pitnou vodou z verejných vodovodov. Osobitné zameranie je na zaostávajúce okresy a kraje, ktoré nedosahujú ani celoslovenskú úroveň. Medzi ne patria najmä Prešovský a Košický kraj. Okrem budovania nových prívodov vody, sa uvažuje aj s novými zdrojmi pitnej vody. Koncepcia vodohospodárskej politiky do roku 2015 túto úlohu formuluje nasledovne :

• Z dôvodov výhľadovej  potreby ďalších zdrojov vody na zásobovanie deficitných oblastí pitnou vodou sa navrhuje po roku 2010 uviesť do prevádzky veľkokapacitný zdroj pitnej vody pre oblasti Prešova a Košíc.

Súčasný stav zásobovania východného Slovenska pitnou vodou a predpoklad ďalšieho rozvoja

            Podstatnú časť Prešovského a Košického kraja tvorí územie, zásobované pitnou vodou z východoslovenskej vodárenskej sústavy. Z nej sú zásobované spotrebiská v okresoch Košice, Košice – okolie, Prešov, Sabinov, Vranov nad Topľou, Michalovce, Humenné, Snina a Trebišov. V budúcnosti sa predpokladá, že k nim pribudnú spotrebiská v okresoch Bardejov, Stropkov, Svidník, Michalovce a Sobrance.

             V rámci Východoslovenskej vodárenskej sústavy je  vybudovaných niekoľko vodovodných systémov, medzi ktoré patria aj Skupinový vodovod Prešov a Skupinový vodovod Drienovec – Košice.

• Skupinový vodovod Prešov je  najrozsiahlejším vodovodným systémom v povodí Torysy. Zásobuje veľkú časť  obyvateľov v okresoch Sabinov a Prešov. Hlavnými zdrojmi sú studne v aluviálnych náplavoch hornej  Torysy a Slavkovského potoka (Brezovica, Brezovička, Krivany, Rožkovany, Sabinov, Šarišské Michaľany),  prameň Vyšný Slavkov a priamy odber z Torysy nad obcou Tichý potok. V suchých obdobiach  vzniká  vo vodovode deficit, ktorý je dopĺňaný z vodárenskej nádrže  Starina. Vodohospodárske rozhodnutie povoľuje odber do výšky  70 l.s^-1.

• Skupinový vodovod Drienovec – Košice je najväčším  vodovodným systémom Východoslovenskej vodárenskej  sústavy. Zásobuje krajské sídlo a časť obcí okresu Košice – okolie. Najvýznamnejším zdrojom vodovodného systému je vodárenská nádrž Bukovec, ale využíva tiež zdroje podzemných vôd, konkrétne krasové pramene Drienovec, Turňa a Hatiny, pramene Črmeľ a studne v lokalitách Hosťovce, Péder, Žigárd a studne v náplavoch  Hornádu. Kapacity týchto zdrojov nepokrývajú ani súčasné potreby vody, ktoré sú  v plnej miere vykrývané dodávkou vody z VN Starina. Povolený odber z VN Starina pre skupinový vodovod Drienovec – Košice je 400 l.s^-1.

  Dopĺňanie nedostatkov vody v Prešove a Košiciach z vodárenskej nádrže Starina nie je systémový krok.  Pristúpilo sa k tomu, len ako k dočasnému a náhradnému riešeniu v čase, keď bolo treba riešiť akútnu situáciu v zásobovaní pitnou vodou krajských miest. Toto riešenie má totiž vážne nevýhody v tom, že voda zo Stariny do Košíc a Prešova prekonáva veľkú vzdialenosť od zdroja do spotrebiska, až 130 km a naviac je potrebné ju prečerpávať v čerpacej stanici Hanušovce nad Topľou do výšky až 190 m. Pitná voda zo Stariny je určená na zásobovanie východných a severovýchodných oblastí, najmä okresov Snina, Humenné, Vranov, Michalovce, Trebišov, Stropkov, Medzilaborce, Svidník a Bardejov.

      V celej  oblasti , ktorá je v dosahu  Východoslovenskej  vodárenskej sústavy (VVS), žije v súčasnosti cca 994 tisíc obyvateľov, z ktorých  je necelých  400 tis. zásobovaných z vodovodných systémov VVS (t.j. cca 40%). Ďalší obyvatelia územia sú zásobovaní pitnou vodou z miestnych a skupinových vodovodov, ktoré v súčasnosti  nie sú súčasťou VVS. Predpokladané podstatné zintenzívnenie  výstavby prívodov vody v nasledujúcich rokoch a ich postupné  napájanie na VVS, ako aj ich rozširovanie, výstavba nových  vetiev s novými spotrebiskami  spôsobí významný nárast počtu obyvateľov zásobovaných pitnou vodou v systéme VVS. V roku 2010 predpokladá dosiahnuť 84% podiel zásobovaných obyvateľov (z celkového počtu 1030,5 tis. obyvateľov bude zásobených z VVS 868 tis. obyv.). Cieľom je do roku 2020 zásobovať všetkých obyvateľov (predpokladá sa 1055 tis. obyvateľov) z verejných vodovodov.

Bilancia potrieb a zdrojov vody

      Výskumný ústav vodného hospodárstva vypracoval pre podnik bilanciu potrieb a zdrojov pitnej vody pre  Východoslovenskú vodárenskú sústavu. Výhľadové potreby vody v časových horizontoch 2010, 2015 2020 boli vypočítané na základe predpokladaného demografického vývoja obyvateľstva a špecifickej potreby vody pre jednotlivé kategórie obyvateľov. Demografický vývoj obyvateľov bol spracovaný podľa smerných údajov Územných plánov veľkých územných celkov Prešovského a Košického kraja.

Predpokladajú sa nasledovné trendy vývoja:

• ^§   Pre makroekonomickú úroveň Slovenska sú východiskovými parametrami do roku 2010 špecifická potreba pre domácnosť 110 l na osobu za deň a špecifická potreba celkom (vrátane ostatných odberov) 243 l.obyv.^-1.deň^-1
• ^§   Po roku 2010 sa očakáva mierny nárast špecifickej spotreby a výraznejšie znižovanie vody nefaktúrovanej (straty)
• ^§   V cieľovom roku 2040 sa uvažuje špecifická spotreba: 170 l obyv^-1.deň^-1 (domácnosti), resp. 321 l.obyv.^-1.deň^-1 (celková) a nefakturovaná voda  15 až 16%.

Ako zdroje vody pre pitné účely slúžia predovšetkým podzemné vody. Až v prípade ich nedostatkov sa využívajú povrchové zdroje. Východné Slovensko nie je veľmi bohaté na  kvalitné podzemné zdroje; tieto nie sú schopné už v súčasnosti pokryť celú spotrebu pitnej vody. Túto skutočnosť ilustruje štatistika:

• Kým v celoslovenskom priemere tvoria v súčasnosti povrchové zdroje pitnej vody len 15%, vo východoslovenskom regióne je to až 41%.

Pred 14 rokmi prijala vláda  SR uznesenie k „Akčnému plánu pre prostredie a zdravie obyvateľov SR“ číslo 30/1996. Na jeho podklade bol pripravený a odsúhlasený časový harmonogram postupného odstavovania kvalitatívne nevhodných zdrojov pitnej vody. Bilancia potrieb a zdrojov pitnej vody toto rozhodnutie akceptuje a uvedené nevhodné zdroje sú z nej vyradené.

            Po vyčíslení potrieb a zdrojov pitnej vody v oblasti VVS a ich porovnaní sa dospelo k nasledovným záverom:

• Celkový deficit v roku 2010 bude 894 l.s^-1, ktorý ešte bude v potrebnej miere vykrývaný dotáciou z VN Starina, (s podmienkou rozšírenia kapacity úpravne vody na plný výkon)
• Toto rozšírenie však nebude už pokrývať výhľadové potreby vody vo VVS k roku 2015, kedy vznikne deficit cca 260 l.s^-1, ktorý sa pri predpokladanom vývoji k roku 2020 zvýši na cca 720 – 730 l.s^-1
• Najväčšie deficity vzniknú v okresoch Prešov +Sabinov a Košice + Košice – okolie, pre ktoré bude potrebné po roku 2010 vybudovať veľkokapacitný zdroj pitnej vody  s kapacitou okolo 700 l.s^-1.

Územné plány

Základným územnoplánovacím dokumentom SR je „Koncepcia územného rozvoja Slovenska“ z roku 2001. V kapitole Ciele štátnej politiky vo vodnom hospodárstve  sa okrem iného uvádza:

• Z dôvodov výhľadovej potreby  ďalších zdrojov vody na zásobovanie deficitných oblastí pitnou vodou sa navrhuje  pokračovať v ďalšej príprave vybraných vodárenských nádrží, vrátane posúdenia ich vplyvu na životné prostredie (Tichý Potok, Hronček, Garajky).

Rovnako tiež územné plány veľkých územných celkov (ÚPN VÚC) Prešovského a Košického kraja z roku 2004 počítajú s výstavbou VN Tichý Potok. V záväznej časti ÚPN VÚC Prešovského kraja je táto vodárenská nádrž zaradená medzi verejnoprospešné stavby. V kapitole  Návrh rozvoja vodovodov v Prešovskom kraji sa uvádza:

• V súlade s pôvodnými koncepčnými zámermi VVS sa  v jej rámci budú riešiť aj okresy Svidník, Stropkov, Bardejov a Medzilaborce, t.j. celá severovýchodná časť  regiónu a zvýši sa podiel pre zásobovanie okresov Michalovce a Trebišov, čo kladie zvýšené požiadavky odberu z VN Starina. Táto skutočnosť neumožní zvýšiť dodávku vody  z hlavného zdroja VN Starina do západnej časti VVS, t.j. do Prešova a Košíc.... Preto je nutné  bezpodmienečne  v riešenom období vybudovať  nový zdroj vody (VN Tichý Potok, VN Lukov). Pri  VN Tichý potok sa počíta s vodárenským odberom   638 l.s^-1... Nový veľkokapacitný zdroj v západnej časti  Prešovského kraja by súčasne diverzifikoval hlavné  zdroje pitnej vody pre Prešov a Košice.  Realizácia  VN Tichý Potok podporuje nielen  existujúca úpravňa vody a vybudovaný prívod do systému VVS , ale tiež potreba  vylúčiť súčasný rizikový priamy odber z rieky Torysy.

ÚPN VÚC Košického kraja uvádza v kapitole  Základná urbanistická koncepcia riešenia:

• Výhľadové zásobovanie okresov Košice I. a Košice okolie sa uvažuje z vodárenskej nádrže Tichý potok, ležiacej na území Prešovského kraja.

A v kapitole „Zásobovanie pitnou vodou“ sa uvádza:

• Pri navrhovanom zvýšení podielu obyvateľov zásobených pitnou vodou z verejných vodovodov sa v riešenom regióne prejaví deficit už po roku 2000, ktorý narastie k roku 2005 na 809,8 l.s^-1 a k roku 2015 na 1 620 l.s^-1. Na riešenie tohto deficitu sa predpokladá z podzemných zdrojov  pre vodárenské systémy odber 480 l.s^-1 , rozšírenie úpravne vody v Stakčíne  na zvýšený odber z VN Starina na 1200 l.s^-1 a zdvojenie prívodu vody do Humenného. Neskôr k roku 2010 (nárast deficitu  nad 1000 l.s^-1 ) bude nutné  priviesť vodu z nového veľkokapacitného zdroja (VN Tichý Potok). Potrebu nového zdroja podporuje aj nevyužiteľnosť zdrojov podzemných vôd na Moldavskej nížine, ktoré sú ohrozené plynovodom, ropovodom a intenzívnou poľnohospodárskou výrobou, a preto hygienické  orgány sú za zákaz využívania súčasne využívaných zdrojov  v tejto lokalite.

Možné alternatívy

            Ako sme už skôr uviedli, východné Slovensko nie je veľmi bohaté na kvalitné podzemné zdroje pitnej vody. Je nereálne uvažovať o vykrytí nedostatku okolo  700 l.s^-1 v oblasti  Prešova a Košíc podzemnými zdrojmi; treba sa orientovať na  vodárenské nádrže. Rezortný rozvojový dokument  „Generel ochrany a racionálneho využívania vôd“ z roku 2002 registruje v oblasti VVS niekoľko vodárenských nádrží:

• V kategórii A (predpoklad výstavby do 10 rokov) –Tichý Potok
• V kategórii B (do 25 rokov) – Lukov
• V kategórii C (po 25 rokoch) – Nižná Jablonka, Adidovce, Pečovská Nová Ves, Šopy a Medzev

Z uvedených lokalít je VN Lukov v okrese Bardejov, kde sa aj predpokladá  jej využitie. VN Nižná Jablonka a VN Adidovce sú v okrese Humenné a ich využitie pre okresy Prešov a Košice narážajú na rovnaké problémy, ako  u VN Starina – veľká vzdialenosť a potreba  prečerpávania. VN Pečovská Nová Ves je umiestnená nad Sabinovom, s možnosťou gravitačného prívodu vody do Prešova a Košíc. Ide však o vodný zdroj nižšej  kapacity – približne 250 l.s^-1 a naviac s nutným presídlením štyroch  obcí: Ľutina, Olejnikov, Jakovany a Majdan. VN Šopy sú v okrese  Gelnica; je to zdroj nízkej kapacity (do 100 l.s^-1) s ktorým sa počíta výhľadove pre miestne využitie.  VN Medzev leží výhodne  s možnosťou zásobovania mesta Košice z južnej strany. Jeho  kapacita je okolo 250 l.s^-1. V povodí nádrže  však leží obec Štós, ktorú bude potrebné presídliť, vrátane fabriky Sandrik a kúpeľov Štós.

            Z uvedeného popisu je zrejmá  bezkonkurenčná výhodnosť lokality Tichý Potok na Toryse.  Táto vodárenská nádrž jediná spĺňa všetky požadované kritéria veľkokapacitného zdroja pitnej vody pre Prešov a Košice:

-     možnosť gravitačnej dodávky vody do Prešova a Košíc

-     nízka osídlenosť územia v povodí nádrže z titulu dlhoročnej existencie VVP Javorina

-     vysoká výdatnosť  prietoku Torysy (Q_a=1,00 m³.s^-1)

-     dobrá kvalita vody v Toryse, vhodná pre vodárenské využitie

-     vhodné geologické a morfologické podmienky pre budovanie priehrady

-     dostatočne vysoká nadmorská výška (nad 550 m.n.m.), ktorá nedáva predpoklad tvorby vodného kvetu v nádrži

-     možnosť využitia jestvujúcej úpravne vody v Brezovici (po rekonštrukcii) a jestvujúceho potrubia z úpravne do Prešova

-     možnosť vytvorenia  ochranných pásiem bez presídlenia obyvateľov

Základné vodohospodárske údaje  a technické parametre VN Tichý Potok

^-           plocha povodia                                                                   112,0 km²

^-           dlhoročný priemerný prietok  Q_a(1931-2001)                    1,00 m³.s^-1

^-           Zaručený minimálny prietok Q_m = Q_355d                            0,09 m³.s^-1

^-           Maximálny prietok Q₁₀₀                                                   170,0 m³.s^-1

-      celkový objem nádrže V_C                                                 24,5 mil. m³

-      ochranný objem nádrže V_r                                                 1,8 mil. m³

-      objem stáleho nadržania V_s                                               1,0 mil. m³

-      zásobný objem V_z                                                            21,7 mil. m³

-      kóta dna údolia (priemerná)                                         550,00 m n.m.

-      hladina stáleho priestoru M_s                                                                   569,00 m n.m.

-      hladina zásobného objemu M_z                                     606,80 m n.m.

-      max. retenčná hladina M_max=M_rh                                 608,40 m n.m.

-      zatopená plocha pri max. hladine                                   115 ha

-      priemerný dlhodobý ročný odtok                                      31,6 mil. m³

-      súčiniteľ  nadlepšenia α                                                   0,76

-      hrubý nadlepšený prietok Q_nh                                                                     0,681 m³.s^-1

-      čistý nadlepšený prietok Q_nč                                            0,586 m³.s^-1

-      pomerný zásobný objem β                                              0,68

-      kóta koruny hrádze                                                      609,90 m n.m.

Situácia VN Tichý Potok, stavebný zámer, Hydroconsult Bratislava, 2003

Stručný popis objektov VN Tichý Potok

Hlavným objektom stavby je priehrada. Táto bude vybudovaná zo štrku a hliny. Štrk bude tvoriť stabilizačnú časť priehrady, hliny tesniacu. Pod tesniacou časťou priehrady bude vybudovaná injekčná chodba, z ktorej sa zainjektuje podložie priehrady.  Celková kubatúra priehrady bude približne 2,7 mil.m³, z toho tvorí 90% stabilizačná časť, t.j. štrky. Tieto sa získajú z údolia Torysy nad priehradou, ktoré bude následne zatopené. Svojou výškou 61 m bude  patriť priehrada Tichý Potok k najvyšším na Slovensku a k priemerným v Európe a vo svete.

Za účelom odvádzania povodňových prietokov, umožnenia  prázdnenia nádrže, odoberania vody na vodárenské účely a vypúšťania zaručeného minimálneho prietoku do koryta Torysy pod priehradou, bude vybudovaný tzv. združený funkčný objekt. Tento bude pozostávať z veže na návodnej strane priehrady a odvádzača s komunikačnou štôlňou pod  priehradou. Do všetkých objektov priehrady budú zabudované zariadenia pre meranie a pozorovanie (tzv.  technicko-bezpečnostný dohľad), ktoré budú signalizovať potrebné údaje (priesaky, hladiny, tlaky, atď.) na vyhodnotenie jej bezpečnej prevádzky. Pri priehrade budú vybudované aj ďalšie objekty: prevádzková budova, úprava Torysy, limnigrafy, náhradná cesta nad hrádzou, prístupové cesty na hrádzu a pod hrádzu, atď. Na území budúcej nádrže sa odstránia porasty a všetko, čo by  mohlo negatívne  ovplyvniť kvalitu vody.

Značný rozsah prác bude  vykonaný v povodí Torysy nad nádržou za účelom zabezpečenia potrebnej kvality vody. Budú zriadené dve  ochranné pásma (OP):

OP I. stupňa bude vo vzdialenosti 100 m okolo nádrže, resp. 300 m nad nádržou proti toku. Na tomto území nebude vykonávaná žiadna  hospodárska činnosť; bude vykúpené a zalesnené.

OP II. stupňa bude tvoriť celé zostávajúce povodie Torysy (približne  110 km²). Na tomto území bude možné vykonávať hospodársku činnosť v lesoch, i na poľnohospodárskej pôde s niektorými  obmedzeniami. Štyri obce , ktoré sa nachádzajú v OP II. stupňa budú ponechané s tým, že sa v nich vybudujú potrebné opatrenia na zachovanie kvality vody.

V OP II. stupňa sa vykonajú nasledovné opatrenia:

• Opatrenia na tokoch: Na zníženie transportu plavením a splavenín  a najmä na zvýšenie obsahu kyslíka vo vode, ktorý má pozitívny vplyv  na samočistiacu schopnosť toku, budú na Toryse a jej väčších  prítokoch vybudované priečne stavby nízke stupne, ktorých bude  spolu 65. Asi 2 km pod sútokom s Oľšavicou bude na Toryse vybudovaná prednádržka s mokraďou
• Opatrenia v lesoch: Za účelom umožniť ťažbu a odvoz dreva   bez vytvárania vodnej erózie, budú zrekonštruované jestvujúce  odvozné cesty v dĺžke 7,2 km a budú vybudované nové odvozné lesné cesty – prakticky do každej väčšej doliny – v celkovej dĺžke 85 km. Všetky odvozné cesty budú na úrovni 1 L, so spevnenou vozovkou hrúbky 40 cm. 
• Opatrenia v poľnohospodárskej krajine:  Poľnohospodárska pôda  v OP II. stupňa je sústredená okolo obcí Vyšné a Nižné Repaše, Oľšavica a Torysky,  v okrese Levoča. Z celkovej obhospodarovanej plochy 3 257 ha tvorí asi 20% orná pôda, ostatné sú trvalé trávne porasty. Obhospodarujú ju PD Nižné Repaše a PD Oľšavica. Opatrenia spočívajú vo vybudovaní poľnohospodárskych ciest:  

-          hlavné cesty so šírkou 6 m v dĺžke 5,5 km spevnené

-          základné cesty so šírkou 4 m v dĺžke 9,6 km spevnené

-          základné cesty so šírkou 4 m v dĺžke 11 km nespevnené

Ďalej sa vykonajú terénne a  agromelioračné úpravy  na výmere 756 ha, najmä pozdĺž tokov a tam, kde sú príliš strmé a dlhé  svahy.

• Opatrenia v intravilánoch obcí: V každej zo štyroch obcí v II. OP bude vybudovaná splašková kanalizácia s čistiarňou  odpadových vôd, dažďová kanalizácia s nádržou dažďových vôd a v obci Vyšné Repaše bude vybudovaný obecný vodovod Ďalej budú vybudované nové sociálne  zariadenia  starších nehnuteľností, zrekonštruované maštale pre chov domácich zvierat, s vodotesnými podlahami, žumpami a skládkami maštaľného hnoja. Podľa potreby budú miestami rekonštruované komunikácie a vykonané miestne úpravy tokov. V areáloch hospodárskych dvorov  v Nižných Repašoch a Oľšavici budú vykonané sanácie niektorých objektov a zariadení.  Niektoré objekty budú vybudované aj  pod nádržou. V obci Tichý Potok  bude vybudovaný dvojdom pre pracovníkov prevádzky, cestný obchvat po pravom svahu údolia a niektoré opatrenia pre ochranu kvality podzemných vôd: splašková kanalizácia, dažďová kanalizácia a rekonštrukcia hospodárskeho dvora VLH.  Štátna cesta medzi obcami Tichý potok a Brezovica bude v celej dĺžke rozšírená  na šírku 7,5 m. V Brezovici sa vybudujú dva dvojdomy pre pracovníkov prevádzky a vykoná sa  rekonštrukcia úpravne vody, vrátane zvýšenia jej kapacity zo súčasných 250l.s^-1  na 600 l.s^-1.

Ortofotomapa oblasti VN Tichý Potok                  

Hygienické zabezpečenie v PHO, EKOPROAQUA

Príprava stavby

            Intenzívna príprava vodárenskej nádrže Tichý Potok sa rozbehla, po prijatí uznesenia vlády SR č. 236/92 Z.z., ktorým vláda súhlasila  s prípravou VN Tichý Potok. V rokoch 1992 – 1996 bol vykonaný značný rozsah prác v oblasti  geologickej, projektovej, bilančnej, územnoplánovacej, environmentálnej atď. Ďalšia príprava bola pozastavená potom, ako vydalo MŽP SR 15.11.1996 negatívne záverečné stanovisko v procese  posudzovania vplyvov na životné prostredie.  V záverečnom stanovisku  MŽP SR nie sú uvedené údaje o tom, že by výstavba prevádzka VN Tichý potok nejakým spôsobom narušila životné prostredie. Záporné stanovisko bolo zdôvodnené dvomi argumentmi:

1. Treba využiť podzemné zdroje pitnej vody
2. VN Tichý potok je situovaná vo vojenskom výcvikovom priestore (VVP) Javorina

Argumenty vodohospodárov o tom, že zdroje podzemných vôd sú v bilancii zarátané, a že jestvujú  dohody s vojakmi o možnosti koexistencie VVP Javorina a VN Tichý Potok, neboli akceptované a ďalšia  príprava stavby bola  na niekoľko rokov pozastavená.

Obnovila sa  znova až v roku 2003, kedy sa aktualizovali viaceré staršie dokumentácie, ale najmä sa vypracovala nová bilancia potrieb a zdrojov pitnej vody, popísaná v predošlom.  V r.2003 bola vypracovaná tiež dokumentácia  stavebného zámeru   (riešiteľ Hydroconsult  Bratislava), ako podklad pre vykonanie štátnej expertízy. V tejto dokumentácii boli upresnené základné vodohospodárske údaje a technické riešenie stavby, ktoré sú  taktiež popísané v predošlom.

V roku 2005 sa rozhodol vtedajší minister životného prostredia  Prof. László Miklós preveriť potrebu a aktuálnosť výstavby všetkých pripravovaných vodohospodárskych stavieb, medzi nimi aj VN Tichý potok. Stalo sa tak na rokovaní jeho poradného orgánu „Rady pre integrovaný manažment využitia povodia“ dňa 1.3.2005.

V 19 člennom orgáne zasadajú odborníci z MŽP SR, z rezortných podnikov, SAV, STU a ochranári  mimovládnych organizácií. Prizvaní boli tiež zástupcovia štátnej správy a samosprávy Prešovského a Košického kraja. Závery rokovania boli zhrnuté do dvoch bodov:

• Ďalší zdroj pitnej vody je potrebný
• Tvrdenie, že potrebu vody je možné vykryť výlučne zo súčasných zdrojov a to najmä z VD Starina a z geologických štruktúr, nie je  možné prijať

V súčasnosti  prebieha obnovený proces posudzovania vplyvov stavby VN Tichý Potok  na životné prostredie.  V roku 2006 bol posúdený „zámer“ a v roku 2010 bola predložená MŽP „správa o hodnotení“. Súčasťou procesu je aj informovanie verejnosti o zámere. K tomuto účelu bola  pripravená táto brožúra.

Ďalší postup prípravy stavby

            Po ukončení procesu posúdenia vplyvov stavby na životné prostredie, v prípade vydania kladného stanoviska MŽP SR k výstavbe VN Tichý potok, bude príprava pokračovať nasledovnými krokmi:

• Štátna expertíza (ŠE) podľa zákona o verejných prácach č. 254/1998 Z.z. a nasl. Túto vykoná Ministerstvo výstavby a  regionálneho rozvoja SR za účelom posúdenia optimálneho využitia verejných investícií. Hlavné podklady pre ŠE budú: stavebný zámer z roku 2003 a záverečné stanovisko MŽP SR z posudzovania vplyvov na životné prostredie.
• Územné konanie podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. a nasl. , ktoré vykoná stavebný úrad na návrh stavebníka (pre VN Tichý Potok ešte nebol určený stavebný úrad; stavebníkom je Vodohospodárska výstavby š.p.). Hlavnými podkladmi  pre územné konanie o umiestnení stavby sú projektová dokumentácia a územné plány; jeho výsledkom bude rozhodnutie o umiestnení stavby.
• Stavebné konanie podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. a nasl.,  a  tiež podľa vodného zákona č. 364/2004 Z.z. a nasl. Kompetentný pre stavebné konanie bude špeciálny stavebný úrad – orgán štátnej vodnej správy; jeho výsledkom bude povolenie na uskutočnenie vodnej stavby, ktoré bude súčasne stavebným povolením. Hlavným podkladom stavebného konania bude projektová dokumentácia, a doklady o majetkoprávnom vysporiadaní.

Vydaním povolenia štátnej vodnej správy na uskutočnenie stavby vodárenskej nádrže Tichý Potok môže začať vlastná výstavby. Očakávame, že sa tak  stane najskôr v roku 2010, za podmienky zabezpečenia jej financovania.

Účasť verejnosti na príprave stavby

            Súčasná legislatíva umožňuje verejnosti vyjadrovať sa k pripravovanej stavbe vo fáze posudzovania vplyvov  na životné prostredie aj vo fáze územného konania.

Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ukladá  posudzovateľovi

doručiť správu  o hodnotení na dotknuté obce.

V prípade VN Tichý Potok sú dotknuté obce:

-                       v okrese Sabinov:          Tichý Potok, Brezovica

-                       v okrese Levoča:           Nižné Repaše, Vyšné Repaše, Oľšavica a Torysky

Dotknutá obec umožní občanom nahliadnuť do správy o hodnotení, robiť z nej výpisy, odpisy alebo kópie. Obec tiež zorganizuje v spolupráci s navrhovateľom (Vodohospodárskou výstavbou š.p.) verejné prerokovanie tejto správy. Pripúšťa sa aj organizovanie verejného prerokovania pre viacej obcí naraz.

Zákon tiež podrobne definuje možnosti účasti občianskeho združenia a občianskej iniciatívy na prerokovaní správy.

Stavebný zákon definuje pojem „účastníci územného konania“, medzi ktorými sú aj obce, ktorých sa stavba dotýka, občianske združenie založené podľa osobitných predpisov a fyzické a právnické osoby s vlastnými právami k dotknutým pozemkom. V rámci územného konania sa k investícii môžu  uvedení účastníci vyjadriť, alebo si uplatniť námietky. Územné konanie je spravidla spojené aj s ústnym pojednávaním a miestnym zisťovaním.

Miesto priehradného profilu

Použité podklady:

• Archívne materiály VV, š.p.,
• Dokumentácia Stavebného zámeru, Hydroconsult Bratislava, 10/2003
• Zámer EIA, VV š.p. Bratislava, EKOSPOL Banská Bystrica, 01/2006
• Správa EIA,VV š.p. Bratislava, EKOSPOL Banská Bystrica, 01/2010

Informácia o pripravovanej výstavbe VODÁRENSKEJ NÁDRŽE Tichý Potok

NAHLAS O TICHOM POTOKU z druhej strany

TICHÝ POTOK tlačové vyhlásenie 05.2010