Príhovor generálneho riaditeľa

V týchto dňoch pretečie 20 rokov odvtedy, čo sa slovenská vláda rozhodla jednostranne prehradiť Dunaj a dobudovať vodné dielo Gabčíkovo. Je až neuveriteľné, ako voda dvoch desaťročí obrúsila hrany, schované v slovách predchádzajúcej vety. Pretože šlo aj diplomatický konflikt dvoch susedných krajín, a do protestov sa zapojili ekológovia nielen z dvoch krajín. Bola to prvá správa headlinov slovenských, a mnohých svetových médií.

O to krajšie je ticho, ktoré počuť nad vodným dielom dnes. To ticho dáva za pravdu vizionárom, ktorí ho naplánovali a projektovali. A ľuďom, ktorí ho vybudovali. Je to ticho, ktoré zároveň kričí…

Kričí, že keď sa rozhodlo o dobudovaní diela aj bez stupňa Nagymaros, urobili sme dobre. Nenaplnili sa hrozby ochranárov! Pomohli sme ekonomike krajiny, lodnej doprave, a aj športu. Nie nadarmo sa gabčíkovská priehrada nazýva vodným d i e l o m . Tí, ktorí sa na výstavbe  podieľali, nemali v úmysle prírodu poraziť,  alebo ukázať dominanciu (akože) civilizačného pokroku, ale vytvoriť skutočné  dielo. A tak sa aj stalo. Bez zveličenia môžme povedať, že s postupom rokov nás Dunaj v gabčíkovskej priehrade všetkých  ešte viac spojil.

Patrí sa poďakovať tým, ktorí ku gabčíkovskému dielu priložili ruku. Predovšetkým bývalému riaditeľovi Vodohospodárskej výstavby, š. p. Júliusovi Binderovi – lebo on je personifikáciou diela. Ale aj tisícom zdanlivo bezmenných, ktorí sa na výstavbe podieľali. A, samozrejme, tým, ktorí jeho prevádzku zabezpečovali a zabezpečujú.

Na vodnom diele Gabčíkovo  je fascinujúca  jeho mohutnosť a rozloha, dokonca i minulosť.  Ale napriek tomu verím, že najzaujímavejšia bude jeho budúcnosť.  To, ako pomáha lodnej doprave, vyrába elektrickú energiu, považujeme za samozrejmé. Rovnako samozrejmé je pre nás aj to, že na Divokej Vode  v Čunove trénujú  olympijskí víťazi.

Úprimne preto verím, že skôr ako o ďalších 20 rokov vyrastie na brehoch vodného diela omnoho viac zariadení na oddych a šport. Tam je ešte stále ukrytý obrovský potenciál pre rozvoj celého regiónu.

„Sypte!“, zvolal pred dvadsiatimi rokmi Július Binder.

Doba  je dnes omnoho pokojnešia, tak nech nám to  p e k n e  o d s ý p a  – žiada sa mi dodať.