Misia na Islande ukázala Slovensku, ako efektívne vyrábať energiu z geotermálnych a obnoviteľných zdrojov

VODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, ŠTÁTNY PODNIK, najväčší výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov elektriny na Slovensku, dlhodobo podporuje rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, energetickú efektívnosť, sebestačnosť a konkurencieschopnosť. Aj z toho dôvodu sa v dňoch 17-21.9.2023 zúčastnil expert na obnoviteľné zdroje, zamestnanec nášho podniku Mgr. Karol Kažimír, riaditeľ investičného  úseku na obchodno-expertnej misii zameranej na zdieľanie skúseností v oblasti geotermálnej a vodnej energetiky a inovatívnych technológiách potrebných pre energetickú transformáciu a klimatickú neutralitu.

V rámci misie sa uskutočnilo stretnutie s prezidentom Islandu, workshop s islandskými partnermi a návštevy geotermálnych a vodných elektrárni (Hellisheiði a Ljósafoss) a pridružených zariadení (Carbon Recycling International a Resource Park) a prezentácie energetických spoločností. Pracovná cesta nadväzovala na podnikateľské fórum usporiadané pri príležitosti návštevy islandského prezidenta Guoni Th. Jóhannessona na Slovensku v októbri 2022.

Cieľom misie bola výmena know-how a skúseností z prípravy a realizácie projektov, prevádzky obnoviteľných zdrojov energie (geotermálne a vodné elektrárne), spôsobov využitia konkurencieschopnej elektriny a tepla, informácie o aktuálnom vývoji príslušných technológií, potenciálnych možnostiach ich uplatnenia na Slovensku a o trendoch smerujúcich k uhlíkovo neutrálnemu hospodárstvu.

Island je špecifická a veľmi pokroková krajina z hľadiska získavania a využívania elektrickej a tepelnej energie. Aktuálne je podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny a tepla na úrovni 100 % a ich ďalším cieľom je eliminácia fosílnych palív pre účely dopravy. Elektrickú energiu vyrábajú na vodných elektrárňach (73 % podiel) a zvyšok na geotermálnych elektrárňach. Tepelnú energiu vyrábajú prevažne na geotermálnych elektrárňach s využitím centrálneho zásobovania teplom (CZT) a malú časť tvorí výroba tepla z elektrickej energie, ktorá je vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Do budúcnosti plánujú v krajine inštaláciu ďalších vodných, geotermálnych a aj veterných elektrární (pri veterných elektrárňach predpokladajú využitie kapacity na úrovni až cca 50 % vzhľadom na dobré veterné podmienky na ostrove).

Pre elimináciu fosílnych palív v doprave podporujú na Islande predaj elektrických osobných áut a výstavbu dobíjacej infraštruktúry. Veľmi zaujímavá je aj príprava programu výroby zeleného metánu (pilotné projekty sú už v prevádzke) pre nákladné autá, ktorý vznikne chemickou reakciou zo zeleného vodíka a zachyteného CO². Pre lodnú dopravu plánujú využitie vodíkového pohonu, pričom vodík chcú Islanďania vyrábať elektrolýzou z elektriny z obnoviteľných zdrojov tak, aby do 2030 dosiahli uhlíkovú neutralitu aj v doprave. Ako je známe, ostrovný štát nie je priamo energeticky prepojený so zbytkom sveta, je sebestačný, energeticky bezpečný a veľmi odolný voči cenovým šokom (napríklad extrémny nárast ceny elektriny a plynu v roku 2022 sa Islandu takmer nedotkol, došlo len k miernemu nárastu cien palív), takže ceny elektriny a tepla sú veľmi stabilné a najmä mimoriadne nízke. V inak drahej krajine bežní občania ani nepoznajú ceny elektriny a tepla, považujú ich za nevýznamnú časť rodinného rozpočtu. Táto, z nášho pohľadu anomália, vedie aj k aktivitám, ktoré sú v rozpore s energetickou efektívnosťou. Príkladom môže byť regulácia tepla v bytoch prostredníctvom otvárania okien či nezhasínanie svetiel, ako sme na to zvyknutí u nás na Slovensku. Mnoho obyvateľov je presvedčených, že teplý kúpeľ je takpovediac zadarmo a v krajine chýba aj absencia iniciatív na zateplenie domov a bytoviek.

Nízke ceny elektrickej a tepelnej energie však umožňujú špecifický hospodársky rozvoj krajiny. Výrazná časť vyrobenej lacnej elektrickej energie (približne 80 %) je spotrebovaná energeticky náročným priemyslom (výroba hliníka, kremíka a prevádzka dátových centier). Nízka cena elektriny a tepla umožňuje zároveň vývoj a inštaláciu nových inovatívnych technológií, ktoré majú značný potenciál prispieť k uhlíkovej neutralite Islandu a aj celého sveta. Konkrétne sa jedná o technológie na zachytávanie CO² (priamo z atmosféry a z geotermálnych vrtov), výroba zeleného vodíka elektrolýzou či  výroba zeleného metánu z vodíka a zachyteného CO². Uvedené technológie sú v štádiu menších pilotných prevádzok, ďalej ich vyvíjajú, zdokonaľujú a zväčšujú. Napríklad prevádzka na zachytávanie CO² priamo zo vzduchu, ktorú sme mali možnosť vidieť, má kapacitu 4-tisíc ton CO² ročne. Veľký význam majú vodné elektrárne nielen z hľadiska veľkého podielu (celkový výkon cca 1800 MW), ale plnia aj funkciu regulačných zdrojov. Pri aktuálnom pláne výstavby veterných elektrární, s výkonom v stovkách MW, má Island v pláne výrazne zvyšovať flexibilitu existujúcich vodných elektrární a budovať nové s veľkými akumulačnými nádržami. Islandským expertom vysvetľoval Mgr. Karol Kažimír, z VODOHOSPODÁRSKEJ VÝSTAVBY, ŠTÁTNY PODNIK, veľký regulačný význam vodných elektrární s prečerpávacou funkciou (Liptovská Mara, Ružín a Dobšiná) a takisto veľký význam prečerpávacej elektrárne (Čierny Váh) pre stabilitu prenosovej a distribučnej sústavy. Na Islande zatiaľ nemajú žiadnu prečerpávaciu vodnú elektráreň.

Veľmi inšpiratívne je aj islandské kaskádovité využitie tepla z geotermálnych vrtov, kde v závislosti od požadovaného tepelného spádu sa teplo využíva postupne na technologické účely vo forme pary, na vykurovanie obyvateľov prostredníctvom CZT, na vykurovanie skleníkov na pestovanie zeleniny a ovocia (Island je exportér banánov), na rekreačné využitie, na vykurovanie sádok na chov sladkovodných rýb a až následne sa ochladená voda vracia do vrtov. Islandské geotermálne elektrárne zvyčajne pracujú so širokou škálou teplôt (až do cca 240 °C) a najväčšia z nich má výkon až 300 MW. Bohaté skúsenosti Islandu s návrhom, realizáciou a prevádzkou rôznych druhov geotermálnych elektrární môžu byť veľmi inšpiratívne pre Slovensko a špeciálne pre ďalšie fázy geotermálnych projektov nielen v Prešove, Žiari nad Hronom a v Košiciach. Posledný deň návštevy bol venovaný workshopu s islandskými partnermi, ktorý bol spojený s prezentáciou aktuálnych projektov využitia geotermálnej energie na Slovensku, Súčasťou workshopu bola aj diskusia o možnostiach zdieľania skúseností, výhodách a aplikovateľnosti jednotlivých technológií, možnostiach širokého využitia tepla z geotermálnych zdrojov a celkových možnostiach rozvoja obnoviteľných zdrojov na Slovensku.

Iniciatívu podporil Island, Lichtenštajnsko a Nórsko prostredníctvom Grantov EHP a Nórska.

Obrázok č.1: zľava: Mgr. Karol Kažimír a prezident Islandu Guðni Th. Jóhannesson

Obrázok č. 2 : geotermálna elektráreň

Obrázok č. 3: rekreačné využitie

Obrázok č. 4: vodná elektráreň

Obrázok č. 5: vodná elektráreň 

Obrázok č. 6: vodná elektráreň 

Obrázok č. 7: workshop 

Obrázok č. 8: geotermálna elektráreň