SVD Gabčíkovo–Nagymaros

Medzinárodná Zmluva medzi ČSSR a MLR o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros zo 16.septembra 1977 (ďalej len „Zmluva 1977“) určila spôsob prípravy, realizácie a prevádzky spoločnej investície Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros (SVD G-N). Táto sústava vodných diel bola navrhnutá a budovaná tak, aby splnila viacero účelov na úseku Dunaja od Bratislavy po Budapešť a na jeho priľahlých tokoch a územiach. Ide najmä o:

  • ochranu územia pred veľkými vodami Dunaja,
  • umožnenie prakticky celoročnej lodnej dopravy na celom úseku Dunaja od Bratislavy až po Budapešť pri zabezpečení plavebnej hĺbky 3,5 m,
  • využitie energetického potenciálu Dunaja na úseku Bratislava – Budapešť,
  • športovo – rekreačné využitie priľahlých území.


Základné ustanovenia Zmluvy 1977 predpokladali tieto hlavné objekty SVD G-N

A) Vodné dielo Gabčíkovo:

  1. Zdrž Hrušov – Dunakiliti
  2. Hať Dunakiliti a pomocná plavebná komory na maďarskom území
  3. Derivačný kanál (prívodný a odpadový kanál) na československom území
  4. Stupeň na derivačnom kanáli na československom území, ktorý pozostáva z VE, 2 plavebných komôr a príslušenstva
  5. Úpravy starého koryta Dunaja na rkm 1842 ÷ 1811 na spoločnom úseku Dunaja
  6. Prehĺbenie a regulácia starého koryta Dunaja na rkm 1811÷1791 na spoločnom úseku Dunaja

B) Vodné dielo Nagymaros

  1. Zdrž a potrebné ochranné objekty v úseku Dunaja na rkm 1791 ÷ 1696,25 a v úsekoch prítokov ovplyvnených vzdutím na československom a maďarskom úseku Dunaja
  2. Stupeň na rkm 1696,25 na maďarskom území, ktorý pozostáva z hate, VE, 2 plavebných komôr a príslušenstva
  3. Prehĺbenie a regulácia starého koryta Dunaja na maďarskom úseku Dunaja, v obidvoch ramenách, na rkm 1696,25 ÷1657

Zároveň bolo v Zmluve 1977 ustanovené aj to, že:

  • spoločná investícia sa bude realizovať podľa spoločného zmluvného projektu (SZP), v ktorom bola ustanovená základná objektová skladba,
  • náklady na realizáciu spoločnej investície SVD G-N budú obe strany znášať spoločne v rovnakom pomere – a nakoľko väčšia časť objektov sa mala realizovať na československom území, tak bolo určené, ktoré objekty na československom území bude realizovať maďarská strana.

Samotná výstavba objektov SVD G-N sa začala v roku 1978. V roku 1989 maďarská strana jednostranne zastavila práce na Sústave vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Objekty na československej strane boli už z veľkej časti vybudované a tak začali prebiehať rokovania o pokračovaní prác. Po sérii neúspešných medzivládnych rokovaní v rokoch 1990 – 1991 rozhodla vtedajšia československá vláda, z dôvodu prehlbovania ekonomických a environmentálnych strát na slovenskom území, uviesť do prevádzky aspoň Vodné dielo (VD) Gabčíkovo tzv. dočasným riešením známym ako „Variant C“. Vybudovali sa nové objekty stupňa Čunovo v rkm 1 851,75, ktoré nahradili pôvodné spoločné objekty umožnujúce vytvoriť potrebnú zdrž Hrušov – Dunakiliti a umožnili odkloniť vody Dunaja. Vďaka tomu bolo možné v októbri 1992 uviesť VD Gabčíkovo do prevádzky. Slovensko a Maďarsko následne postúpili celý spor Medzinárodnému súdnemu dvoru v Haagu. Rozsudok tohto súdu zo dňa 25.9.1997 potvrdil platnosť Zmluvy 1977, nástupníctvo Slovenska po ČSFR, vyhlásil vybudovanie náhradného riešenia (stupňa Čunovo) za oprávnené a uložil obom stranám viest rokovania v dobrej vôli o naplnení spôsobu na dosiahnutie pôvodných cieľov uvedených v Zmluve 1977. 

Vodohospodárska výstavba, š.p., zabezpečovala výstavbu všetkých objektov VD Gabčíkovo, ako aj objektov Ochranných opatrení VD Nagymaros na slovenskom území určených v Zmluve 1977, okrem technologických celkov energetických zariadení vodných elektrární, ktoré zabezpečili Slovenské elektrárne, a.s. Po uvedení VD Gabčíkovo v roku 1992 do prevádzky sa spoločnosť stala rozhodujúcim prevádzkovateľom VD Gabčíkovo. V roku 2006 bola technologická čast vodných elektrární prislúchajúcich k VD Gabčíkovo vyčlenená z majetku Slovenských elektrární a včlenená do majetku štátneho podniku Vodohospodárska výstavba. Od roku 2006 sa tak Vodohospodárska výstavba, š.p., stala aj energetickým prevádzkovateľom VD Gabčíkovo. 



V zmysle aktualizovanej objektovej skladby sú zrealizované na slovenskom území nasledovné hlavné objekty:

1.Zdrž Hrušov

Pravostranná a Ľavostranná hrádza zdrže
Pravostranná hrádza na pravom brehu Dunaja
Pravostranná hrádza na ľavom brehu Dunaja
Spojovacia hrádza s 1 odberným objektom Dobrohošť
Pravostranný priesakový kanál s 8 vzdúvacími objektmi
Ľavostranný priesakový kanál s 3 vzdúvacími objektmi

2.Stupeň Čunovo

Odberný objekt do Mošonského ramena s MVE (2 TG s výkonom 0,6 MW, spolu 1,2 MW )
Hať v inundácii – 20 polí
Vodná elektráreň Čunovo (4 TG s výkonom 6 MW, spolu 24 MW )
Stredová hať – 3 polia
Pomocná plavebná komora
Sklz pre športovú plavbu
Areál Umelý kanál pre vodné športy s Lodenicou a Hotelom
Prevádzkový prístav
Hať na obtoku – 4 polia

3.Prívodný kanál

Pravostranná a Ľavostranná hrádza PK
Pravostranný priesakový kanál s 5 vzdúvacími objektmi a 1 odberným objektom
Ľavostranný priesakový kanál s 2 vzdúvacími objektmi a 3 odbernými objektmi
Priepust pod km 4,0 PK

4.Úpravy ľavostrannej inundácie

7 línií prehradení (A÷G) územia a ramien od pravého brehu Dunaja po starú hrádzu Dunaja a 5 prehrádzok H

5.Stupeň Gabčíkovo

Dve plavebné komory
Vodná elektráreň Gabčíkovo (8 TG s výkonom 90 MW, spolu 720 MW) s 400 kV rozvodňou
110 kV rozvodňa
Malá vodná elektráreň S VII (2 TG s výkonom 0,6 MW, spolu 1,2 MW)

6.Odpadový kanál

Pravostranná a Ľavostranná hrádza OK
Ľavostranný priesakový drén
Prívod vody do inundácie s CS na Dedinskom ostrove

7.Ochranné opatrenia VD Nagymaros

V úseku Dunaja od Sapu po Štúrovo a na rieke Váh a Hron po hranicu vzdutia sa realizovali úpravy jestvujúcich hrádzí, priesakové kanály a CS na prečerpávanie vnútorných vôd


Vodné elektrárne, ktoré sú súčasťou VD Gabčíkovo, predstavujú viac ako 30 % celkového inštalovaného výkonu všetkých hydroelektrárni Slovenskej republiky a sú významnou súčastou slovenskej elektrizačnej sústavy.
Plavba po Dunaji bola definitívne presmerovaná v novembri 1992. Plavebné komory stupňa Gabčíkovo sú neoddeliteľnou súčastou diela a tvoria významný dopravný uzol na Dunaji. Vzhľadom na ich medzinárodný význam v lodnej doprave a atraktívnosť pre turistov sa radia k najvýznamnejším objektom VD Gabčíkovo. Cez plavebné komory Stupňa Gabčíkovo sa preplavujú plavidlá nielen z podunajských štátov, ale aj z ostatných štátov Európy ako sú Holandsko, Belgicko, Francúzsko, Švajčiarsko, atď. Výsledkom tejto činnosti je preplavenie 234 591 plavidiel, ktoré prepravili viac ako 85 mil. ton tovarov (údaje k roku 2007), predovšetkým rudy, ropné produkty, stavebné látky a poľnohospodárske produkty. Okrem pravidelných liniek rýchlolodí medzi Viedňou a Budapešťou, pribúdajú najmä veľké tzv. „biele“ osobné lode plávajúce pod vlajkou väčšiny európskych štátov blízkych sústave Rýn – Mohan – Dunaj.

Po uvedení Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky v októbri 1992 (2. etapa stupňa Čunovo bola sprevádzkovaná až v roku 1997) sa potvrdili jeho kvality tak, ako to predpokladali autori projektu. Žiadna z negatívnych prognóz odporcov SVD G-N sa nepotvrdila. Realizáciou dočasného riešenia VD Gabčíkovo – stupňa Čunovo výhradne na území SR sa zabránilo obrovským environmentálnym a ekonomickým škodám, ktoré by vznikli prerušením prác na SVD G-N maďarskou stranou a následne neuvedením Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky.

Od začiatku prevádzky VD Gabčíkovo v roku 1992 bolo celkovo preplavených 436 892 plavidiel, čo predstavuje 171 569 448 ton nákladu a 9 953 660 osôb.

Po sedemnástich rokoch prevádzky možno prínosy SVD G-n hodnotiť takto:

1.Zvýšila sa protipovodňová bezpečnosť území

V celom úseku Vodného diela Gabčíkovo sa na oboch stranách Dunaja významne zvýšila protipovodňová bezpečnosť území. Podstatou zvýšenia protipovodňovej bezpečnosti je rozdelenie povodnových prietokov do Prívodného kanála a pôvodného koryta Dunaja. Funkčnosť takéhoto systému sa potvrdila pri všetkých väčších povodniach v rokoch 1992, 1997, 2002 a 2006. Nebezpečie povodní pretrváva naďalej hlavne v úseku pod Palkovičovom, pretože maďarská strana si nesplnila svoju zmluvnú povinnosť a neprehĺbila v tomto úseku koryto Dunaja.

2.Vytvorila sa hlbokovodná plavebná cesta

Vybudovaním hlavných objektov VD Gabčíkovo: Zdrž Hrušov, Prívodný kanál, Stupeň Gabčíkovo a Odpadový kanál sa vylúčili z plavebnej cesty na Dunaji v úseku Bratislava – Sap (Palkovičovo ), cca 60 km, nebezpečné brodové úseky a zabezpečila sa na celom spomínanom úseku hĺbkovodná plavebná cesta s plavebnou hĺbkou min. 3,5 m. Súčasne sa na uvedenom úseku predĺžila plavebná sezóna aj na zimné mesiace, s výnimkou obdobia ľadových úkazov na toku.

3.Vytvorili sa možnosti získavania ekologicky čistej elektrickej energie

Vzdutím vôd Dunaja v zdrži Hrušov pomocou objektov stupňa Čunovo a vybudovaním 17 km dlhého Prívodného kanála so stupňom Gabčíkovo na jeho konci, ako aj vyhlbením Odpadového kanála dl. 8 km so zaústením do Dunaja pri obci Sap ( Palkovičovo ), získal sa na stupni Gabčíkovo pre VE spád 13 – 24 m, ktorý sa spolu s prietokom vody na Dunaji využíva na výrobu ekologicky čistej, surovinovo beznáročnej prírodnej elektrickej energie. Okrem výroby elektrickej energie na stupni Gabčíkovo (ročná výroba GWh ), sa využíva energeticky aj dotácia starého koryta Dunaja na VE Čunovo (ročná výroba 184 GWh), na MVE na odbernom objekte do Mošonského ramena Dunaja (ročná výroba 4 GWh ) a na MVE pri odbernom objekte do kanála SVII (ročná výroba 4 GWh ).

4.Zastavila sa erózia dna časti starého toku Dunaja

Vytvorením zdrže Hrušov a vzdutím vôd Dunaja sa znížili rýchlosti vody v toku, čím sa zastavila roky trvajúca erózia dna Dunaja, zlepšil režim podzemných vôd v hornej časti Žitného ostrova a eliminovala hrozbu sufóznych javov v oblasti Bratislavy. Tieto pozitívne dopady sa však žiaľ týkajú len slovenského úseku medzi Bratislavou a Čunovom, kde je vytvorená zdrž. Aby sa zastavilo zahlbovanie rieky aj na hraničnom úseku Dunaja pod Čunovom, museli by sa tu vybudovať prehrádzky, ktoré by zvýšili hladinu, znížili unášaciu silu a zamedzili ďalšiemu prehlbovaniu koryta Dunaja. To však bez účasti maďarskej strany nie je možné.

5.Bolo doriešené zásobovanie vodou väčšiny ľavostrannej ramennej sústavy Dunaja

Prevažná časť ľavostrannej ramennej sústavy starého koryta Dunaja bola pred vybudovaním VD Gabčíkovo väčšinu roka úplne alebo čiastočne vyschnutá v dôsledku zahlbovania koryta Dunaja a poklesom hladiny podzemných vôd. Od mája 1993 je však trvale napájaná vodou z Odberného objektu Dobrohošť, ktorá tieto ramená oživila a vrátila im pôvodný charakter.

6.Zlepšili sa podmienky života vodných živočíchov a lesnej zveri

Naplnením ramenného systému vodou sa viditeľne zlepšili podmienky života vodných živočíchov a lesnej zveri a očakáva sa ďalšie zvyšovanie nielen ich počtu, ale aj množstva druhov. Potvrdzuje sa obrovský nárast počtu živočíchov prakticky už v prvom roku po uvedení VD Gabčíkovo do prevádzky, ale najmä po zavlažení ľavostrannej ramennej sústavy vodou.

7.Zvýšila sa kapacita zásob podzemnej vody

Výrazné zvýšenie hladín podzemných vôd poniže Bratislavy zlepšilo podmienky pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo. Zvýšila sa využiteľná kapacita zásob kvalitnej podzemnej vody, bez negatívneho ovplyvňovania jej kvality. Naopak, na niektorých miestach sa zvýšil obsah kyslíka. Potreba poľnohospodárskeho zavlažovania sa znížila a zároveň sa potvrdil predpoklad, že zavlažovanie ramennej sústavy cez Prívodný kanál do inundácie a Odberný objekt Dobrohošť umožní zachovanie prevažnej časti existujúcich lesných porastov, pri výraznom zvýšení ročných prírastkov drevnej hmoty. Extrémne suchý rok 1993 potvrdil, že zavlažený ramenný systém odvrátil chradnutie, resp. vysychanie lužných lesov, zapríčinené nedostatkom vody. Výrazným prínosom pre lesné hospodárstvo v ramennom systéme je možnosť vykonania umelej záplavy.

8.Zlepšila sa možnosť celoročného využívania prístavu Bratislava

Trvalým zvýšením hladiny Dunaja v Bratislave sa zlepšila možnosť celoročného využívania prístavu Bratislava v každom ročnom období. Prístup do vážskej vodnej cesty však stále čaká na vzdutie hladiny dobudovaním VD Nagymaros.

9.Vytvorili sa ideálne podmienky pre rozvoj vodných športov, turistiky a rekreácie

Zdrž Hrušov a jej okolie vytvorili ideálne podmienky na rozvoj vodných športov, rekreácie a turistiky. Areál vodných športov na Stupni Čunovo sa stal atraktívnym miestom pre športovcov, turistov a obyvateľov okolia. Pozdĺž celého VD Gabčíkovo sú vybudované cyklistické trasy, ktoré naplno využívajú Bratislavčania aj mimobratislavskí cyklisti a korčuliari. V okolí obcí Vojka n/Dunajom a Bodíky sa tešia pozornosti prírodné jazerá, ktoré vznikli vyťažením materiálu pre výstavbu Prívodného kanála VD Gabčíkova. Nadšenci prírody, vodáci a rybári radi zájdu aj ďalej do ramennej sústavy v ľavostrannom inundačnom území Dunaja. V oblasti Šamorína je už samozrejmosťou navštevovať rekreačnú oblasť „lagúny“ pri Čilistove.

 

Vodná elektráreň Gabčíkovo

Súčasťou Vodného diela Gabčíkovo sú aj vodné  elektrárne, ktoré ročne spolu vyrobia približne 8%  celkovej spotreby elektrickej energie Slovenska.

Okrem vodných elektrární na Vodnom diele Gabčíkovo prevádzkuje Vodohospodárska výstavba, štátny podnik aj Vodnú elektráreň Žilina, ktorá je súčasťou Vodného diela Žilina. Celkovo sa výroba elektriny podniku uskutočňuje na 23 turbogenerátoroch s celkovým inštalovaným výkonom 822 MW.

Existencia vodných elektrární na slovenskom úseku Dunaja úzko súvisí a je spätá so Sústavou vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Medzinárodná Zmluva medzi ČSSR a MĽR o spoločnej výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros bola podpísaná  16.septembra 1977.

Súčasťou tejto sústavy bola aj výstavba VE Gabčíkovo, ktorá spolu aj s naplánovanou VE Nagymaros mala vyrobiť až 3576 GWh. Po odstúpení maďarskej strany od zmluvy v roku 1989 a po sérii neúspešných vzájomných rokovaní, bolo prijaté rozhodnutie zrealizovať náhradné riešenie tzv. „Variant C“. Vodné dielo Gabčíkovo bolo vybudované len na slovenskom území, bez účasti maďarskej strany.

Súčasťou zrealizovaného existujúceho riešenia sú

  • Vodná elektráreň Gabčíkovo (VE Gabčíkovo)
  • Vodná elektráreň Čunovo (VE Čunovo)
  • Malá vodná elektráreň Mošon I. (MVE Mošon I.)
  • Malá vodná elektráreň Mošon II. (MVE Mošon II. )
  • Malá vodná elektráreň S7 (MVE S7)
  • Malá vodná elektráreň Dobrohošť (MVE Dobrohošť )

Tieto elektrárne vyrábajú elektrinu na 19 turbogenerátoroch. Priemerná ročná výroba je 2 246 487 MWh t.j.  2 246 GWh.

Jednotlivé turbogenerátory boli uvedené do prevádzky v týchto rokoch:

–           1992 – TG7, TG4, TG8 VE Gabčíkovo

–           1993 – TG5, TG6 VE Gabčíkovo

–           1994 – TG3 VE Gabčíkovo

–           1994 – TG 1 a 2 MVE S7

–           1994 –  TG1 a TG2  MVE Mošon I.

–           1995 – TG2, TG1 VE Gabčíkovo

–           1997 – TG3, TG4 – VE Čunovo

–           1998 – TG1, TG2 – VE Čunovo

–           2012 – TG1 MVE  Dobrohošť

–           2018 – TG 1 a 2 MVE Mošon II

Výroba a nasadzovanie jednotlivých turbogenerátorov je riadené z obchodného dispečingu Vodohospodárskej výstavby, š. p., ktorý riadi výrobu elektriny na Vodnom diele Gabčíkovo a aj na Vodnom diele Žilina.

Vodná elektráreň Gabčíkovo

Z hľadiska výroby je najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku. Do prevádzky bola uvedená v rokoch 1992 – 1995. Využíva hydroenergetický potenciál toku Dunaja. Za spoľahlivé a bezpečné prevádzkovanie energetickej časti Vodného diela Gabčíkovo zodpovedá Úsek prevádzky vodných elektrární, Vodohospodárskej výstavby, š.p.

Vo vodnej  elektrárni Gabčíkovo je nainštalovaných 8 vertikálnych turbogenerátorov s  Kaplánovými turbínami. Obežné kolo každej turbíny má štyri lopaty. Jeden turbogenerátor má celkovú hmotnosť 1 225 ton. V závislosti od spádu (od 16 do 24 metrov) sa prietok cez turbínu pohybuje v rozmedzí od 413 do 636 m3s-1.. Celkový inštalovaný výkon VE Gabčíkovo je 8x90MW t.j. spolu 720 MW.

Turbogenerátory TG1 až TG8 VE Gabčíkovo sú dimenzované na špičkovú výrobu elektrickej energie,   a sú schopné plniť požiadavky energetického systému SR. Parametre turbogenerátorov umožňujú rýchly nábeh stojaceho TG až po prifázovanie za 50 sekúnd a dosiahnuť plný výkon za ďalších 20 sekúnd.

Malá vodná elektráreň  S7

Nachádza v blízkosti stupňa Gabčíkovo. Do prevádzky bola uvedená v roku 1994. Energeticky využíva vodu privádzanú do závlahového systému Žitného ostrova. V malej vodnej elektrárni sú inštalované 2 horizontálne Francisove turbíny so synchrónnymi generátormi. Celkový inštalovaný výkon MVE je 1,1 MW. Elektráreň je bez obslužná s občasnou pochôdzkovou službou, diaľkovo riadená z VE Gabčíkovo.

Malá vodná elektráreň Dobrohošť

Bola uvedená do prevádzky v roku 2012. Energeticky využíva prietok prepúšťaný do pravostranného ramenného systému Dunaja medzi prívodným kanálom VDG a starým korytom Dunaja. Je tu nainštalovaný 1 turbogenerátor s priamo prietočnou horizontálnou Kaplanovou turbínou s 5 lopatkami. Inštalovaný výkon MVE je 1,898 MW. Elektráreň je bezobslužná s občasnou pochôdzkovou službou, diaľkovo je riadená z VE Gabčíkovo.

Vodná elektráreň Čunovo

Je súčasťou vodného stupňa Čunovo. Zabezpečuje energetické využitie prietoku vody do pôvodného koryta Dunaja v rozsahu od 270 m3s-1 do 400 m3s-1.Pred vtokovým objektom VE Čunovo je vybudovaná stieracia norná stena na zachytenie nečistôt a plávajúcich premetov. V elektrárni sú inštalované 4 priamo prietočné horizontálne Kaplanove PIT turbíny s tromi lopatami. Inštalovaný výkon VE Čunovo je 24,4 MW.

Malá vodná elektráreň Mošon I.

Do prevádzky bola uvedená  v roku 1994. Energeticky využíva prietok prepúšťaný do Mošonského ramena Dunaja. Má inštalované 2 turbogenerátory s priamo prietočnými horizontálnymi Kaplanovými turbínami so 4 lopatami. Celkový inštalovaný výkon MVE je 1,26 MW. Elektráreň je bezobslužná s občasnou pochôdzkovou službou, diaľkovo riadená z VE Gabčíkovo.

Malá vodná elektráreň VE Mošon II.

bola uvedená do prevádzky v roku 2018. Energeticky využíva prietok prepúšťaný do Mošonského ramena Dunaja. Má inštalované 2 turbogenerátory s priamo prietočnými horizontálnymi Kaplanovými turbínami. Elektráreň je bezobslužná s občasnou pochôdzkovou službou, diaľkovo je riadená z VE Gabčíkovo. Celkový inštalovaný výkon MVE je 1,16 MW

 

Dodávka elektrickej energie z vodných elektrární VD Gabčíkovo do elektrizačnej sústavy SR v rokoch 1992 – 2022

Manipulačný poriadok

Parkovací poriadok