300 ročné poklady si zaslúžia záchranu

Zhruba pred 300 rokmi bola v okolí Banskej Štiavnice vybudovaná rozsiahla
vodohospodárska sústava, ktorá slúžila tunajším baniam a vďaka ktorej Banská
Štiavnica zažila najväčší rozkvet. Táto sústava bola unikátna a dômyselne
naprojektovaná tak, že sa stala vzorom pre celú vtedajšiu Európu. Pozostávala
z viac ako 60 vodných nádrží – tajchov a 170 km jarkov a vodných štôlní. Právom je
na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Najviac populárne a to najmä aj pre svoje rekreačné využitie sú tajchy ako
Počúvadlo, Vodárenská, Richňava či Klinger. Tieto spolu s ďalšou dvadsiatkou
v súčasnosti spravuje Slovenský vodohospodársky podnik. Ten ich postupne
rekonštruuje v rámci projektu „Čiastkový projekt obnovy a koncepcia ich ďalšieho
rozvoja“.
Samotné prítokové jarky, známe ako „banské“ boli v minulosti nevyhnutnou súčasťou
vodohospodárskeho systému, keďže tajchy neboli postavené na tokoch, ako sa
typicky priehrady stavajú a jediný spôsob, ako ich plniť vodou v horskom prostredí,
bolo vybudovanie rozsiahlej siete zberných jarkov a vodných štôlní. Počas
prevádzky vodohospodárskej sústavy predošlými správcami boli jarky z prevažnej
väčšiny poškodené, zničené, alebo úplne zanikli v teréne pri budovaní obydlí či ciest.
Dnes sú jarky prevažne v súkromných rukách a mnohé trasy jarkov sú dnes
cyklotrasami, turistickými chodníkmi či bežkárskymi traťami.
Po takmer 100 rokoch nečinnosti tejto sústavy a chátrania jarkov sa pracovníci
z občianskeho združenia Štiavnický tajch s predsedom Michalom Červeňom rozhodli
pre jej záchranu a predísť tak hroziacemu zániku. Po tretí krát sa k ich záchrane
pridáva s podtitulom „Jesenné čistenie jarkov“ aj občianske združenie
Vodohospodári, zamestnanci štátneho podniku Vodohospodárska výstavba spolu s
generálnym riaditeľom Petrom Moldom. Ruku k dielu pridali aj zamestnanci
ministerstva životného prostredia SR.
Spoločne tak viac ako päťdesiatka dobrovoľníkov v okolí Banskej Štiavnice pridala k
záchrane mimoriadne technicky vyspelého vodohospodárskeho systému, ktorý znamenal obrat vo vnímaní súčasnej generácie k odkazu predkov, ktorí toto dielo v
18-tom storočí vybudovali.
Dobrovoľnícke aktivity sú zamerané na čistenie zachovaných korýt nefunkčných
jarkov a v tejto súvislosti  je potrebné vnímať zmenu účelu využitia tajchov v
súčasnosti. V minulosti dochádzalo počas využívania vody pre banské zariadenia aj
k úplnému vyprázdneniu nádrží a ich opätovné plnenie vyžadovalo udržiavať sieť
kilometrov prívodných jarkov. V súčasnosti sa tajchy po väčšinu roka prevádzkujú na
tzv. maximálnych prevádzkových hladinách. Vzhľadom na absenciu odberov vody
nedochádza k jej úbytku a poklesu hladiny.