15 rokov Vodného diela Žilina

Na doline v šírom poli,
na tej tichej vodičke,
povedajú starí ľudia
o zakliatej paničke.

Váh bol po stáročia silou, ktorá menila ráz slovenskej krajiny od vrchov Vysokých a Nízkych Tatier až k nížine sútoku s Dunajom. V dobrom i zlom ovplyvňoval nielen okolitú prírodu, ale aj ľudí v jeho blízkosti. Formoval ich typické charakterové vlastnosti – pracovitosť, vytrvalosť, skromnosť, pokoru a úctu k prírode.
Pričasto im však nielen dával, ale aj bral. Ľudí zaklínal svojou mocou, ktorej sa nevedeli vzoprieť.

Ktorý šuhaj sa v to vezme
šaty naopak si vziať
a doprostred Váhu skočiť,
že ju môže hneď odkliať.

Besniace vody medzi útesmi skál človek skrotil len nedávno. Energiu pod povrchom pokojných hladín priehrad premenil v turbínach elektrární na teplo a svetlo domovov. S prúdom času pretvoril rieku k svojmu obrazu.

Práce na Vážskej kaskáde sa začali v tridsiatych rokoch minulého storočia pri Ladcoch a pokračovali po skončení 2. svetovej vojny.  Projektovanie a budovanie vyše tucta vodných diel v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch, vyústilo hľadaním optimálneho využitia Váhu medzi Lipovcom a Hričovom v poslednej dekáde storočia. Na ostatok pribudlo k 22 vodným stavbám najmladšie – Vodné dielo Žilina, postavené v riečnom kilometri 254,900 na východnom okraji mesta Žilina, v lokalite Šibenice.

K jeho krátkej nedospelej histórii, ktorá sa začala písať v roku 1993 založením akciovej spoločnosti VDŽ, patrí niekoľko prvenstiev.

Je to prvé vodné dielo, a to nielen na Váhu, pri ktorom sa dopady jeho vplyvov na životné prostredie posudzovali komplexne metódou EIA. V tom čase sa ešte len pripravoval zákon NR SR č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Výsledný vykonávací pokyn k nemu všetci zodpovední overovali a dolaďovali práve na tejto stavbe. Všetky poznatky, ktoré sa nedali získať inak, ako v praxi, boli do zákona aktuálne bezprostredne zakomponované. Spolupráca vodohospodárov, stavbárov i odborníkov na ochranu životného prostredia tak dostala základ, na ktorom stavia dodnes.

Uvedenie prvého sústrojenstva do prevádzky na VE Žilina sa uskutočnilo v decembri 1997, teda 38 mesiacov od začatia stavby, čo bol pre takúto náročnú stavbu rekordne krátky čas.

Vodné dielo Žilina je hydroenergetickým, ale súčasne aj ekologickým dielom.  Popri ročnej výrobe 173 GWh zelenej – ekologicky čistej, prevažne špičkovej elektrickej energie, prináša ochranu Žiliny proti veľkým vodám a zlepšuje stav dopravného systému. Rieši sanáciu zosuvných svahov Dubňa a kontaminovaných podzemných vôd pod východným priemyselným pásmom Žiliny.

Súčasťou diela bola aj likvidácia 12 neriadených skládok odpadov.

Cenným je vybudovanie biokoridoru na pravej strane Vodného diela, ktorý je náhradou za brehovú vegetáciu Váhu a novou – umelou cestou pre migráciu rýb.

VD Žilina vytvára rekreačno-športové zázemie pre širší región Žiliny.

Investície nesúvisiace s výstavbou VD dosiahli čiastku 2,0 mld. Sk. Prispeli k zvýšeniu kultúry bývania presídlených občanov a vybavenosti dotknutých obcí v podobe výstavby verejných vodovodov, kanalizácie a plynofikácie.

V  spolupráci so Železnicami SR, boli vybudované nové železničné mosty cez Váh na trati Žilina – Košice.

Vodné dielo Žilina je prvým hydroenergetickým dielom, ktorého výstavba (okrem predprojektovej prípravy) nebola finančne zabezpečovaná zo štátneho rozpočtu, ale zo zdrojov podnikateľských aktivít.

Na záver je potrebné poďakovať sa predovšetkým tým, bez ktorých by Váh nikdy nebolo možné odkliať. Občanom obcí dotknutých výstavbou VD Žilina – Tepličky nad Váhom, Mojša, Gbelian, Varína, Strečna, mestských častí Mojšova Lúčka, Hruštiny a Budatín – za občianske postoje a porozumenie v neľahkej situácii, keď museli opustiť  rodné domy a presídliť sa do novej zástavby.

Fakty o Vodnom diele

• Vodná elektráreň Žilina, ktorá je súčasťou diela, dodáva cca 4 % celkovej produkcie elektrickej energie  vyrobenej vo vodných elektrárňach na Slovensku
• Vo vodnej elektrárni Žilina sú inštalované 2 vertikálne Kaplanove turbíny,  každá s výkonom 36 MW, spolu 72 MW
• Za 15 rokov prevádzky dodalo Vodné dielo do energetickej siete cca 2 350 000 MWh čistej elektrickej energie
• Poskytovaním podporných služieb – sekundárnou reguláciou prispievalo VD Žilina k bezpečnej
  a stabilnej prevádzke elektrizačnej sústavy Slovenska
• Protipovodňová ochrana sa osvedčila pri všetkých väčších povodňových prietokoch v rokoch 2001 a 2010. Bezpečne boli prevedené prietoky 1200 m3.s-1, ktoré v minulosti spôsobovali v kombinácii s ľadovými bariérami pravidelné zatápanie územia východného priemyselného pásma Žiliny
• Vytváraním podmienok pre rekreačno-športovú zónu na VD Žilina sa postupne zvyšuje počet občanov mesta, ktorí túto možnosť využívajú pre aktívny oddych

História

• Založenie akciovej spoločnosti VDŽ v roku 1993 zakladateľmi:
  Vodohospodárska výstavba š.p., Váhostav a.s., Slovenské elektrárne .š.p., Povodie Váhu š.p.
• Financovanie projektu VD Žilina zabezpečila Vodohospodárska výstavba, š.p. pod vedením riaditeľa Ing. Júliusa Bindera,  v rámci financovania VD Gabčíkovo-Nagymaros – prehradenia Dunaja na slovenskom území – variant C
• Viacúčelové Vodné dielo Žilina sa začalo stavať 4. októbra roku 1994
• Uvedenie prvého sústrojenstva do prevádzky na VE Žilina sa uskutočnilo v decembri 1997
• Uvedenie druhého sústrojenstva do prevádzky v marci 1998 a uvedenie celého VD Žilina do komerčnej prevádzky v apríli 1998
• Ukončenie činnosti akciovej spoločnosti VDŽ v roku 2000 a prevzatie Vodného diela do správy a prevádzky Vodohospodárskej výstavby, š.p.
• Začiatok prevádzky VD Žilina, ako nezávislého výrobcu na energetickom trhu v roku 2004
• Zabezpečovanie energetickej prevádzky a údržby vlastnými pracovníkmi Vodohospodárskej výstavby,  š.p. od roku 2006
• Realizácia miestnej distribučnej sústavy VD Žilina a Metsa Tissue v roku 2011

Tak ako nevstúpite dvakrát do tej istej rieky, tak sa aj Vodné dielo  menilo a mení v čase. Pripomenutie 15. výročia  patrí ľuďom, ktorí si z vody život nielen brali, ale ktorí rieke kus svojho života aj dali, a poznali, že bez vody niet života.

Často blúdim, táram sa cez celý boží deň,
hľadajúc kolenačky aspoň dáky kameň,
na ktorý by si oprel boľavú hlavičku
a zadriemal zmorený aspoň len trošíčku.
Ale čo je nemožnô, to ani nehľadaj,
pokoja mať nemôžeš, všetko kričí: hybaj!
Odzadu plameň čierny ako rieka tečie,
spredu ma dač nasilu temer ťahá, vlečie.
A ja na zemi ležím, ani palcom kývať
nevládzem, a musím sa na to všetko dívať.
Vtedy — v tak biednom stave moja duša letí
do tých krajov posvätných, tej mojej pamäti,
a ľahne si pod dáku tam starú svrčinu,
a zaspí ak’ v oleji aspoň za hodinu.

(V texte sú použité úryvky z balady Janka Kráľa Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, uverejnenej v almanachu Nitra v roku 1844)